Pre diabetes je typická zvýšená hladina krvnej glukózy, spôsobená zníženou alebo žaidnou produkciou inzulínu. Ak pacient trpí inzulínovou rezistenciou (čo je bežné najmä pri diabete 2. typu), telo má dostatok inzulínu, ale nedokáže ho použiť.
Karbohydráty prijaté v strave sa v tele rozkladajú na glukózu. Táto glukóza je najdôležitejším zdrojom energie pre normálne metabolické procesy. Voľne obieha v tele a je k dispozícii jeho bunkám, nevyužitá glukóza sa zasa ukladá v pečeni alebo svaloch ako glykogén, odkiaľ môže byť kedykoľvek uvoľnená.
Hormón inzulín, vyrábaný v beta bunkách pankreasu a uvoľňovaný do krvného obehu, je v tomto procese kľúčovou látkou. Umožňuje prenos glukózy z krvi do svalu, tukových buniek alebo buniek pečene a tiež reguluje uvoľňovanie glukózy pečeňou. Takto inzulín reguluje hladinu krvnej glukózy. Neexistuje žiadny iný hormón, ktorý by to dokázal.
Ak diabetes preukázal nedostatok inzulínu, telo už nie je schopné tráviť karbohydráty prijaté v strave. Telu chýba energia a začne spaľovať mastné kyseliny. Výsledné látky – ketóny – spôsobujú hyperaciditu tela, ak nedostatok inzulínu nie je okamžite liečený.
Diabetes je diagnostikovaný pomocou merania krvnej glukózy. Hraničná hladina glukózy na lačno je 110 mg/dl u tých, ktorí diabetom netrpia a nie viac ako 140 mg/dl dve hodiny po jedle (pri použití kapilárnej krvi z končeku prstu). Spôsob liečby závisí od stupňa a typu ochorenia.